Koľko stojí samostatnosť? A prečo sa jej firmy niekedy boja

„Buď samostatný.“

Jedna z najčastejších rád, ktorú počúvame v škole, pri brigáde aj v práci. Znie jednoducho. V praxi však samostatnosť niečo stojí človeka aj firmu.

Samostatnosť totiž neznamená len schopnosť urobiť úlohu bez pomoci. Znamená vedieť sa rozhodnúť, prevziať zodpovednosť za výsledok a v prípade problému hľadať riešenie namiesto čakania na pokyn.

Práve preto je samostatnosť jednou z vlastností, ktoré zamestnávatelia často hľadajú. Zároveň však nie je možné od človeka očakávať vysokú mieru samostatnosti bez toho, aby dostal priestor, informácie a dôveru.

Samostatnosť nie je „nechaj ma na pokoji“

Psychológovia Edward Deci a Richard Ryan sa v rámci Self-Determination Theory venujú trom základným psychologickým potrebám človeka: autonómii, kompetencii a vzťahovosti. Ich výskum sa neskôr výrazne preniesol aj do pracovného prostredia.

Autonómia pritom neznamená robiť si všetko po svojom. Ide skôr o pocit, že človek má možnosť ovplyvniť, ako svoju prácu vykonáva, môže sa rozhodovať a jeho konanie nevychádza iba z vonkajšieho príkazu. Výskum pracovných organizácií spája podporu týchto potrieb s kvalitnejšou motiváciou, výkonom a pracovnou pohodou.

A tu vzniká zaujímavý paradox.

Ak chceme samostatných ľudí, musíme im dovoliť byť samostatní.

Nie vždy je to však jednoduché.

Manažér môže mať pocit, že keď úlohu urobí sám, bude to rýchlejšie. Skúsenejší kolega môže mať obavu, že nový človek urobí chybu. A človek na začiatku kariéry môže radšej čakať na pokyn, pretože nechce urobiť rozhodnutie, za ktoré bude neskôr kritizovaný.

Výsledkom môže byť pracovné prostredie, v ktorom všetci čakajú na niekoho, kto povie, čo treba urobiť.

Samostatnosť však potrebuje hranice

Samostatný pracovník neznamená človeka, ktorý nepotrebuje nikoho.

Naopak. Aby mohol fungovať samostatne, potrebuje poznať cieľ, svoje kompetencie a hranice rozhodovania. Potrebuje tiež vedieť, na koho sa obrátiť, keď narazí na problém.

Aj Stephen R. Covey vo svojej knihe The 7 Habits of Highly Effective People stavia prvý návyk na myšlienke proaktivity a osobnej zodpovednosti. Človek nemá kontrolu nad všetkým, čo sa okolo neho deje, ale môže ovplyvniť svoju reakciu a svoje ďalšie kroky.

V pracovnom prostredí to môže vyzerať úplne jednoducho:

Namiesto „neviem, čo s tým“ prichádza „neviem, ako ďalej, ale skúsil som tieto dve možnosti“.

Namiesto „nikto mi to nepovedal“ prichádza „nabudúce si to overím vopred“.

A práve tu sa samostatnosť stretáva so zodpovednosťou.

Koľko teda stojí?

Samostatnosť stojí čas na začiatku. Stojí dôveru. Stojí možnosť urobiť chybu. Stojí aj manažéra, ktorý musí niekedy odolať pokušeniu urobiť vec za svojho človeka.

Z dlhodobého hľadiska však môže byť oveľa drahšie vytvoriť prostredie, v ktorom sa ľudia boja rozhodovať.

Preto možno správna otázka nie je, koľko stojí samostatnosť, ale:

Koľko nás stojí, keď ľudí samostatnosti nenaučíme?

Platí to pri brigádnikovi, ktorý je v práci prvý týždeň, rovnako ako pri človeku, ktorý vedie tím niekoľko rokov.

Samostatnosť nevzniká tým, že človeku povieme „odteraz to zvládaj sám“. Vzniká postupne – skúsenosťou, dôverou, spätnou väzbou a priestorom prevziať zodpovednosť.

A možno práve to je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré si človek z prvej práce môže odniesť.

Nie iba to, čo má urobiť, ale aj schopnosť premýšľať nad tým, čo môže urobiť sám.

Vika

Naša spoločnosť ponúka personálne služby firmám, viac na www.pjservis.sk

a prácu či brigádu uchádzačom, viac na www.junglee.sk.